Odvážne tvrdenie? Možno ani nie, keď si uvedomíme, ako sa nám tu darí (zatiaľ aspoň) doslova nesmrteľným problémom. Na tieto večne zelené a neriešené témy si so železnou pravidelnosťou (teda s pravidelnosťou striedania sa funkčných období) veľmi radi spomenú kadejakí kandidáti na kadečo, a to úplne bez ohľadu na to, či úrad, o ktorý sa uchádzajú, skutočne disponuje kompetenciami, vďaka ktorým by sme sa konečne niekam pohli. No a čo, veď voliči sa v tom aj tak príliš neorientujú, a keď bude po voľbách, „zvykneme si“...
K bradatým evergreenom parí aj téma nájomného bývania. O tom, že na Slovensku kriticky chýbajú cenovo dostupné nájomné byty, vieme, čítame a počúvame všetci už také dve desaťročia. Aj o tom, aký je to dôležitý nástroj napríklad na znižovanie nezamestnanosti, keďže významne pomáha mobilite pracovnej sily, alebo jednoducho tomu, aby ľudia boli ochotnejší nielen cestovať za prácou, ale presťahovať sa za ňou aj s celou rodinou. A doslova ako školáci malú násobilku si pravidelne opakujeme aj to, ako vôbec nie je potrebné objavovať teplú vodu, keďže len toť v neďalekej Viedni majú túto rovnicu dávno dobre zrátanú a vyriešenú. Len pre zaujímavosť, cenovo dostupné nájomné bývanie rôznych štandardov v ich ponímaní znamená viac ako 140-tisíc nájomných bytov! A áno, funguje to. Áno, dá sa skľbiť súkromný kapitál a verejný záujem. A nie, nevytvára to žiadne getá a neplatia ani ďalšie obľúbené mýty na túto tému. A koniec-koncov, podobne úspešné modely fungujú aj v mnohých ďalších ekonomicky vyspelých krajinách.
Stačí sa rozhliadnuť, porozmýšľať, spojiť dávno fungujúce a overené s našimi špecifikami a možnosťami, a konečne urobiť nejaký konkrétny krok, ktorý povedie ku skutočným riešeniam. Nie preto, že to dobre vyzerá vo volebnom programe a už to dávno nikto nespomenul, ale preto, že je naozaj najvyšší čas poctivo riešiť naše nesmrteľné problémy. Skôr, ako sa z tých evergreenov stanú hnijúce a poriadne zapáchajúce prúsery, ktoré nám padnú na hlavu v tom najhoršom momente.
