Pri mnohých rozhovoroch som si už vypočul uznanlivé skonštatovanie v duchu – výborná téma, dôležitá a doteraz to tu nikto nedokázal dotiahnuť do konca. Žiaľ, taká naša klasika – nafúknuť, použiť, nechať spľasnúť a ide sa ďalej...
O nájomnom bývaní sa toho naozaj popísalo už dosť, no výsledok je aj po rokoch niekde v kategórii Colombova žena či ešte lepšie, slovenský eHealth – všetci už o ňom počuli, vraj je veľmi dôležitý a užitočný, no nikto už radšej ani neodhaduje, kedy by mohol byť naozaj fungujúcou realitou.
Je chvályhodné, že nájomné bývanie má svoje neprehliadnuteľné miesto napríklad aj v takej Koncepcii štátnej bytovej politiky do roku 2020, ktorú vláda schválila ešte v januári 2015, a okrem iného sa v nej konštatuje napríklad aj to, že “…Intervencia štátu prostredníctvom zavedenia efektívnych nástrojov je nevyhnutná aj v oblasti súkromného nájomného sektora, kde je ambícia dosiahnuť v budúcnosti podiel 5-10% z celkového počtu obývaných bytov. Úlohou týchto nástrojov bude hlavne zvýšiť motiváciu súkromného sektora investovať do nájomných bytov, keďže v súčasnosti je tento segment pre investorov málo zaujímavý…”
Je mi jasné, že táto rovnica vôbec nie je jednoduchá a jej riešenie je nadlho. V prvom rade je dôležité uchopiť túto problematiku komplexne. Základná schéma je jasná – pri súčasnom nastavení kompetencií je samozrejmé, že veľmi dôležitú úlohu tu zohráva samospráva, bez ktorej to nepôjde a už spomínaní investori, bez ktorých to tiež nepôjde. Tí druhí menovaní sa síce už párkrát o niečo pokúsili, no nikdy nepochopili to najdôležitejšie – špecifiká samosprávy, procesov a princípov, na ktorých funguje. V samospráve by sme určite našli kvalitných ľudí, ktorí majú schopnosti na odvážne a progresívne riešenie nielen tohto, ale aj iných dlhodobých problémov. Žiaľ, často ich o chuť a energiu oberá samotný systém, ktorý je neskutočne zaťažený sám sebou, politickým folklórom, vlastnými problémami a každodennou exekutívou. Aby sme sa kamkoľvek pohli, je teda nevyhnutné nejako zblížiť tieto dva neuveriteľne vzdialené svety. Zjednodušene povedané, nájsť prienik ich záujmov a potrieb. Keďže som dlhé roky pôsobil ako developer a následne niekoľko rokov zasa v samospráve, viem o čom hovorím, keď poviem, že títo ľudia hovoria úplne inými jazykmi. Ale práve v ich zladení vidím prvý nevyhnutný krok. A keďže v konečnom dôsledku je to všetko o ľuďoch, ktorí potrebujú bývať, tak aby to nebolo také jednoduché, musíme zladiť všetky tri skupiny. Teda záujmy a potreby investorov, samosprávy a občanov.
Na začiatku toho zázračného “receptu na Coca Colu” je teda poctivé pomenovanie si východiska. Investorovi ide prirodzene o finančný profit. Od samosprávy očakávame, že chce obyvateľom svojho mesta poskytovať kvalitné služby a ľudia chcú dostupné bývanie. A všetci potrebujú niekoho, kto tejto mamutej mašinérii pomôže urobiť ten najdôležitejší – prvý krok. Nie nadarmo sa totiž hovorí, že veci sa zmenia k lepšiemu iba vtedy, ak sa konečne naozaj pohnú z miesta.